Vnútorný Wing Tsun je štruktúrovaný ako systém, ktorý nadväzuje na tradíciu Chan (Zen), na základe faktov a vecí, aké v skutočnosti sú.
Aj keby sme ako prvé požiadavky na vnútorné WT definovali pozornosť, sústredenie, všímavosť a uvedomenie, čoby základné zručnosti, tréning sa vždy vykonáva na telesnej úrovni.
Telo človeka, praktizujúceho vnútorné WT (Internalista), je zhodné s telom toho, kto sa venuje vonkajšiemu WT (Externalista). Pri pohľade zvonku sa aj pohyby, používané pri boji alebo tréningu, líšia len málo.
Čo potom ale spôsobuje ten veľký rozdiel medzi vnútorným a vonkajším WT?
Vnútorné WT nezačína hneď s cvičeniami a pohybmi, ktoré by si laik spojil s bojom. Odborník začína v 1. fáze so sebou samým a učí sa spoznávať svoje telo (hardware) s jeho prirodzenými hranicami a funkciami. Začína s uvoľneným postojom, s ľahkosťou, vyvážene v rovnováhe, bez toho, aby svaly potrebné na pohyb pomáhali svalom zodpovedným za vzpriamený postoj. Pri dosiahnutí tohto, nastáva stav uvoľnenia. Uvoľnením však nerozumieme ochabnutosť bez napätia.
Rovnováha nie je stav, ale neustála aktivita. To spôsobuje uvoľnenie. Potom pracujeme na koordinácii a jednote tela. Takže už sa nehýbu jednotlivé izolované časti tela (napríklad ako bežne vo vonkajšom WT - ramená), ale vždy všetky časti tela aj keď sa pohne len ruka.
Keď sa jedná o pohyb pri tlačení, zúčastňujú sa na ňom všetky extensory tela (svaly – vystierače). V prípade pohybu pri ťahaní, sa zapájajú všetky flexory (svaly – ohýbače).
Používame pri tom najvyšší ázijský princíp - Jin / Jang. Udržiavame rovnováhu vo všetkom, čo robíme: vystrime naše ruky dopredu - naše telo sa pohne dozadu. Stiahnime ruky späť – telo ide dopredu. V tlačení je ťahanie, v ťahaní je tlačenie.
Každý predok má svoj zadok, každé vľavo má svoje vpravo, každý vrchol má svoje dno. Všetko má týchto šesť smerov. A rovnako ako v prírode, ani tu nie je nič úplne priame. Dokonca aj niečo, čo vyzerá ako napr. úder, ním nie je.
Uvedomujeme si túto pravdu, ktorá sa v priestore a čase mení. Zároveň pri nej vieme kedykoľvek povedať, kde sa práve nachádzame - v ktorej rovine, v ktorej časti kruhu, po ktorom sa pohybujeme.
Od začiatku trénujeme to, čo je v Číne už tisícky rokov staré, ale čo moderná západná medicína a športová veda spoznali len nedávno ako väzivový tréning.
Nie je to len izolovaný začiatočný tréning, pri ktorom ide o štruktúru a o „jednotu so samým sebou“. Čoskoro ho totiž nasleduje tréning s partnerom. Nie však preto, aby sme s ním bojovali. Tak ďaleko ešte nejaký čas nebudeme. Namiesto toho slúži striedavo partner nám a my jemu ako živý objekt na spoznávanie zákonov prírody živého tela.
Táto prvá fáza by mohla byť tiež nazývaná „tréning foriem“, pretože nás privádza do potrebnej „formy“, takže my sme pre nepriateľa „vo forme“. Väčšina štýlov chce toto „bytie vo forme“ dosiahnuť tradične prostredníctvom trénovania foriem a tiež partnerskými formami. To je možné. Ale keďže staré formy boli vystavené mnohým zmenám a zjednodušeniam, často im chýba životná sila – podobne ako niektorým tradičným náboženstvám. Ich účinnosť sa stala prázdnym rituálom, bezduchou škrupinou a nezmyselnou rutinou. To je dôvod, prečo sme pre vnútorné WT šli niekoľko stoviek alebo dokonca tisíc rokov späť k predchodcovi WingTsunu, k jeho účinným princípom. Odtiaľ pochádzajú „cvičenia“, ale ktoré nám pomáhajú identifikovať povahu vecí. Pod „povahou vecí“ rozumieme: ako sa človek pohybuje bez námahy priestorom a časom a je pripravený na sily pôsobiace naňho z okolitého prostredia. Ak človek dokáže udržať svoju štruktúru počas tohto krátkeho „cvičenia“ a nechá plynúť prúd „Jin / Jang“, až potom dávajú dlhé tradičné formy zmysel. Tradičné formy vyžadujú tok energie na viac ako len niekoľko málo sekúnd. Je zrejmé, že na to, aby to prinieslo ovocie, musí sa takéto „cvičenie“ vykonávať pozorne a pomaly!
Po tom, ako si človek takto posilnil svoju štruktúru s 8 sólo a 8 partnerskými cvičeniami a „zjednotil sa sám so sebou“, potom vyvinul svoj tzv. „vnútorný stroj“.
Vtedy sme pripravení získať ďalšie skúsenosti a vedomosti s partnerom, ktorý tentoraz slúži ako súper.
Druhú fázu nazývame „spojenie s protivníkom“, ale zďaleka sa ešte nezameriavame na ťažisko.
Ako možno od WT očakávať, prostriedkom je ChiSao. Od bežného ChiSao sa však líši v kľúčových bodoch.
ChiSao vnútorného WT je ovládané hlbokým sústredením a pozornosťou. To znamená nie mechanicky, nie inštinktívne, nie rutinne, nie ako reakcia a nie ako reflex.
Pri pohľade zvonka má človek dojem, že pohyby sú kruhové. Na pocit sú silnejšie, pretože vychádzajú z trupu a nie z rúk. Ramená a ruky len prenášajú silu trupu.
Pohyb prebieha na všetkých troch úrovniach a nie predovšetkým na sagitálnej úrovni (sagitálny - rovnobežný so strednou pozdĺžnou rovinou tela, pozn. prekladateľa) ako u štandardného WT. Otočenie už nie je predovšetkým presunom hmotnosti, ale skutočným obrátením sa. Hmotnosť už nie je primárne na zadnej nohe, pretože chceme nielen kráčať a priamočiaro udierať, ale aj byť pripravení na zápasníkov, wrestlerov a pod.
Už neuvažujeme v zmysle odporu alebo poddajnosti, ale napr. o napätí a uvoľnenosti určitých svalov a väzív. Naša energia je celý čas pripravená. Už to nie je obvyklé „on-off - on-off“ a k tomu rovnomerný tlak. Náš obranný systém je rozsiahlejší a bezpečnejší. Akcie súpera sú vopred znemožnené tým, že mu nedávame ani predpoklady na tieto akcie. Tým bude vnútorné WT uvoľnenejšie a suverénnejšie, takže si môže dovoliť zaobísť sa bez agresivity a stáleho rýchleho útočenia.
Sme presvedčení, že kladením dôrazu na tzv. vnútornú transformáciu budú naši študenti úspešnejší, nielen vo všetkých oblastiach bojového umenia (a samotnej sebaobrany), ale že sa budú vyvíjať v zdravších, šťastnejších a celkovo uvedomelejších a „lepších ľudí“. A takí budú schopní umožniť to isté aj ostatným.
Prečo naše vnútorné WT nazývame vnútorným? Na to je niekoľko dôvodov:
- Začína to pozornosťou „vo vnútri“ nás
- Táto pozornosť ide "dovnútra", tzn. je zameraná predovšetkým na nás samých, na správne držanie tela, čo nám umožňuje uvoľniť sa.
- Vyučujeme „zvnútra von“. Študent sa najprv naučí venovať pozornosť sebe. Stane sa svojím vlastným štandardom, ktorý neskôr uplatní na súpera.
- Pri pohyboch nevychádzame von zo seba smerom k súperovi, ale zostávame „vo vnútri“ v nás, v našej vlastnej sfére.
- Týmto náš súper nedostane žiadny prístup k našej hmotnosti a ťažisku, ktoré zostáva „vo vnútri“ v nás.
- V ideálnom prípade používame len sily z nášho "vnútorného", telu vlastného, systému. Inými slovami: Nepoužívame takzvané vonkajšie sily, ako je naša telesná hmotnosť, neodrážame sa od zeme a nestrácame pohyblivosť kvôli nutnosti reagovať s podlahou.
Silu súpera absorbujeme pod uhlom 45° a našu silu vysielame smerom k nemu v uhle 90°.
Nemusíme sa opierať alebo kotviť o niečo na vyvinutie sily, pretože našimi šľachami preberieme silu súpera. Tým zostávajú pohybové svaly voľné, aby sa vylúčila sila. Neabsorbujeme teda silu súpera svalmi. Nevytvárame odpor proti súperovi ani proti podlahe. Vytvárame silu inak: Používame silu, ktorá vzniká zo vzťahu – najprv vzťah odo mňa ku mne a potom medzi mnou (zjednoteným) a mojím súperom. Používame elastické tkanivá nášho tela. Vychádzame z našej vlastnej konštrukcie. Nie sme protiváhou súpera. Vytvárame rovnováhu našej vlastnej štruktúry. Nevytvárame protipól voči súperovi.
P.S. Slovom žiaci/študenti v texte v žiadnom prípade nemyslíme žiacke stupne. V skutočnosti sa vnútorné WT učia predovšetkým majstrovské a vyššie technické stupne. Len tak môže prúdiť poznanie odhora nadol. Vo vnútornom WT neučíme žiadne techniky, pretože podľa učenia Chan neexistuje nič na vyučovanie ani učenie sa. Veci sú také, aké sú. Treba ich len „spoznať“.
Z nemeckého originálu preložil R. Gáži.
Pozn. V súčasnosti vychádza kniha K. R. Kernspechta s názvom Inner WingTsun, ktorá sa venuje tejto problematike podrobne. Jej český preklad je možné získať u trénerov EWTO na Slovensku a v Čechách.
